Vianoce na Orave – tradície

Na Orave sa zvyky začínali už na sv. Martina (11. november) a pokračovali na sv. Katarínu (25. november) a sv. Ondreja (30. november). Po sv. Ondrejovi sa už začína štvortýždňové predvianočné obdobie, ADVENT.
V tomto období, ktoré je prípravou na príchod Krista Pána, boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať. Po prvej adventnej nedeli bývali každý deň skoro ráno RORÁTY, čiže sv. omša pred svitaním. Slovo „Rorate“ po slovensky znamená: „Roste, rosu vydajte“- tak sa totiž začína adventná sv. omša.

Starostlivé gazdinky na začiatok adventu vydrhli všetky hrnce, rajnice, varešky, nesmela na nich ostať žiadna mastná škvrna. Maslom a masťou sa počas adventného pôstu šetrilo. Jedli sa najjednoduchšie jedlá, bez mäsa. Na raňajky sa pil šípkový, lipový, kamilkový čaj a suchý chlieb alebo slabo potretý maslom. Na obed polievka z fazule, hrachu alebo šošovice. Varili sa aj celé zemiaky a halušky s kapustou, alebo len samé halušky. Na večeru bývali zväčša pečené zemiaky bez masti, ku ktorým sa podávala kyslá sudová kapusta. Dôležitým pokrmom dlhých zimných a pôstnych dní bolo aj ovocie. Nechýbalo nikde a jeho zásoby boli značné, veď v jesenných mesiacoch sa zbierali slivky, jablká, v lese sa trhali šípky, trnky, maliny a čučoriedky.

Trinásteho decembra je sv. Lucie.

Sv. Lucia žila v Syrakúzach na ďalekej Sicílií a pre svoju matku vyprosila zázračné uzdravenie. Po uzdravení matky urobila sľub čistoty a vernosti Pánu Ježišovi, za čo bola odsúdená a umučená (13. 12. 304). Ani tento sviatok nezostal bez povšimnutia. Dievčatá na Orave sa zahalili do bielych posteľných plachiet, do ruky vzali kríž, a tak chodievali po dedine. Kam vošli, tam pozreli, či je na stene kríž a vo sväteničke svätená voda. Všetci domáci sa museli pomodliť Otčenáš. „Lucky“, tak sa totiž tieto zahalené dievky nazývali, dostávali múku, vajcia, mak, orechy a lekvár. Z takto pozbieraných surovín potom upiekli koláče, ktoré potom zjedli spolu s mládencami. Chlapci zase chodili s reťazou, prípadne iným železným predmetom „oceľovať„. Pri vstupe do domu odriekali vinš, v ktorom gazdovi a gazdinej želali hojnosť v hospodárení. V deň sv. Lucie ženy odrezávali vetvičky z broskyne a čerešne a postavili ich do vody. Do Štedrého dňa museli rozkvitnúť, lebo s nimi sa potom chodilo vinšovať. Tiež zasiali do pohára alebo misky žito a jačmeň, ktoré do Vianoc vyklíčili a narástli. Vtedy ich položili na sviatočný stôl alebo zobrali do kostola k betlehemu. Od Lucie až do Štedrého dňa sa na Orave ozývalo plieskanie bičmi, trúbenie pastierov a zvonenie, ktoré mali odháňať škodlivé nepriateľské sily.

sviatok sv. Lucie

Všetky zvyklosti na Orave vyvrcholili v deň pred Štedrým večerom. Vtedy gazdinky priniesli zo sýpok múku zo žita, aby bola teplá a aby cesto dobre kyslo na chlieb a koláče. Črepy v tento deň veštili nešťastie, alebo úmrtie v rodine. Na klinci cez noc nesmelo nič visieť, pretože by bola rodina po celý rok odkázaná na cudzích. V deň Štedrého večera, len čo začalo svitať, vstal gazda aj gazdiná, lebo roboty a povinností bolo až-až. Gazda išiel vinšovať šťastie po celý rok:
„Vinšujem vám, vinšujem, Adama a Evy, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, požehnania a všetko, čo si od Pána Boha žiadate“.
Gazdiná nesmela z domu odísť. Musela napiecť čerstvý chlieb, koláče a pripraviť večeru. Jeden z koláčov, zvaný „štedrák„, bol určený pre dobytok. Zapiekli doň petržlen a cesnakové strúčiky. Kúsok z neho hodili aj do ohňa a do studne. Cez deň sa držal prísny pôst, ale vinšovníkom za to mohla gazdiná naliať kalíštek páleného. V dome sa nesmelo svietiť, kým nevyšla prvá hviezda. Keď sa tak stalo, gazda vonku zapálil sviečku a držiac ju v pravej ruke, vošiel dnu a zavinšoval:
Vinšujem vám, Krista Pána narodenie, aby vám dal Pán Boh šťastia, zdravia, požehnania, po smrti kráľovstvo obsiahnuť nebeské.“

Vtedy už bolo v izbe všetko prichystané na večeru.

V kúte na hrade visela jedlička ovešaná orechmi a jablkami. Pod stolom bol položený väčší železný predmet najčastejšie sekera alebo lemeš, a kto ho počas večera pristúpil nohou mal byť po celý rok zdravý. Nohy stola boli obopnuté reťazou, čo symbolizovalo súdržnosť a celistvosť rodiny v nastávajúcom roku. K stolu bola položená nádoba do ktorej dali toľko lyžíc vody, koľko bolo prítomných. Po večeri vodu premerali a ak nebolo toľko lyžíc ako prv, niekto z prítomných mal do roka zomrieť. Na stole bola bielym obrusom prikrytá vrstva slamy, na ktorej boli položené dva pecne chleba. Jeden musel ostať počas sviatkov celý, z ďalšieho lámali a jedli. Ďalej bol na stole pripravený cesnak, oblátky, med, sladká pálenka, orechy, varený hrach alebo bôb, varené sušené ovocie a ako hlavné jedlo kapustnica z hríbmi a opekance s makom a medom.
Večeru začal gazda na Orave modlitbou a želaním šťastných vianočných sviatkov celej rodine. Matka urobila deťom palcom, namočeným do medu, krížik na čelo, aby si ich každý obľúbil. Deti sotva vedeli vyčkať darčeky. Pre dievčatá matky ušili bábiky z handier a chlapcom otcovia vykresali z dreva vozíky a koníkov.

Prichádzali aj betlehemci, ktorých domáci obdarovali koláčmi a niekedy aj peniazmi.

Na polnočnú svätú omšu išli všetci spolu. Výnimkou boli len malé deti a chorí. Po návrate z polnočnej svätej omše utekali po vodu, a pri vstupe do domu hovorili:
„Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň. „.
Potom sa vo vode všetci umyli aby boli po celý rok zdraví. V prvý a druhý vianočný deň chodili ľudia vinšovať.
Na Štefana (26. december) pred východom slnka brodili kone vo vode, aby boli zdravé.

FOTO TASR Radovan Stoklasa,
Literatúra: Štefan Rampák: Vianočné rozprávky (Slovo na rozlúčku). pripravil Michal Podroužek.